Laicizácia - vylúčenie z klerického stavu

Istý počet prípadov týkajúcich sa nemorálneho sexuálneho správania sa kléru voči maloletým bol po Druhom vatikánskom koncile odovzdaný Kongregácii pre náuku viery. Niektoré z týchto prípadov boli spojené zo zneužitím sviatosti pokánia, zatiaľ čo iné mohli byť postúpené ako žiadosti na zbavenie kňazských záväzkov, vrátane celibátu (niekedy označované ako "laicizácia"), ktoré mala na starosti Kongregácia pre náuku viery do roku 1989. (Od r. 1989 do 2005 bola kompetencia na tento dišpenz udelená Kongregácii pre Boží kult a sviatosti; od roku 2005 sa týmito prípadmi zaoberá Kongregácia pre klérus).

Kódex kánonického práva promulgovaný pápežom Jánom Pavlom II. v roku 1983 aktualizoval celú disciplínu v kán. 1395, § 2: "Klerik, ktorý sa ináč previnil deliktom proti šiestemu prikázaniu Desatora, ak totiž delikt spáchal s použitím násilia alebo vyhrážok, alebo verejne, alebo s osobou mladšou ako šestnásťročnou, má byť potrestaný spravodlivými trestami nevynímajúc v prípade potreby prepustenie z klerického stavu." Podľa Kódexu kánonického práva z roku 1983 sa kánonické súdy konajú v diecézach. Odvolania proti súdnym rozsudkom sa majú podávať na Rímsku rotu, zatiaľ čo administratívne rekurzy proti penálnym dekrétom sa podávajú na Kongregáciu pre klérus.